utorok 11. septembra 2012

Dôvera...



06.09. 2012

7. a 8. deň v Tonj

        Tieto dva dni som veľa premýšľala o dôvere a strachu. Dôvera Bohu musí byť natoľko silná, že ak je naozaj 100%-ná, strach si v myšlienkach nemá šancu nájsť miesto. A predsa si u mňa našiel v myšlienkach o pasoch. Ale... našťastie všetko dobre dopadlo. Päť dní sme boli bez pasov, ale už ich máme, včera nám ich Akec priniesol :) Je to veľmi milý chlapík. Všetko tu pozná, o všetko sa vie zodpovedne postarať a ide z neho ozajstná ochota.

        Dnes som sa necítila dobre. Skoro celý deň som preležala, ale našťastie to viem brať pozitívne. Nie je to nič vážne. No ničnerobenie mi ide veľmi na mozog. Asi som ešte neprepla na africký režim po slovenskom pracovnom režime ;) A okrem toho, dnes bola veľká prietrž mračien a dlhá silná búrka, takže aj keď mi poobede bolo lepšie, hodiny klavíra som dnes nemala. Bol to naozaj voľnejší deň. A myšlienky mi behali na všetky strany.
        Snáď asi najhoršie je to, keď vidíte svojich priateľov ako trpia a neviete im pomôcť. Našťastie sa títo naši chlapci vedia celkom rýchlo pozbierať po svojich chorobách. Zatiaľ neviem posúdiť, či sa z nich aj reálne dostali, alebo sa im to len čiastočne polepšilo, ale vyzerajú OK.
        Včera som sa s Nikolasom učila matematiku do 23:30, lebo dnes mal skúšky. Vraj mu aj tak nedopadli veľmi dobre a dnes poobede už ležal v horúčke a klepala ho zimnica v spojení s bolením kostí. Vyzeral veľmi biedne. Po krátkom čase som ho išla skontrolovať, až sme sa zarozprávali. Komunikácia v angličtine mi dnes celkom chýbala, keďže som preležala deň. Potom, ako sme sa dorozprávali a rozlúčili, zistila som, že nazbieral sily a išiel sa ešte učiť na zajtrajšie skúšky, na ktoré doteraz síl nemal. Neviem, či ich našiel, alebo sa len premáha, ale učí sa. Paradox v tom celom je to, že stále tu lieta kvantum komárov a v noci ešte viac. Chalani sa učia vonku, takže nás komáre poriadne žrali aj cez oblečenie. A boli sme poriadne dokusaní. Až som nahlas vyslovila myšlienku, že verím, že nedostanem maláriu. Práve tento Nikolas mi povedal, nech sa nebojím, že Boh sa o mňa postará. O 24 hodín neskôr je to on, kto leží v postelí pravdepodobne s pozitívnou maláriou. Ale veľmi bol rád, že sme sa mohli porozprávať. Vidím, že stačí tak málo, aby bol človek šťastný. Vyjadriť záujem.
       Ešte jedna vec ma dnes potešila :) Včera som vysvetľovala matiku aj Jamesovi. On je iný ročník, preto mal aj iné učivo, ale dnes keď sme sa po celom dni stretli, sa ma s takým záujmom opýtal, prečo ma celý deň nevidel. A veľmi mi chcel poďakovať, pretože na teste mal presne taký typ príkladov, aké som mu vysvetľovala a vedel ich :) Bol šťastný a ja s ním.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára