Kenya

28.8. 2012

Druhý deň v Keni – Nairobi

Prvýkrát som si po dlhej ceste užila spánok. Ráno ma zobudil budík na sv. omšu, ktorá začínala o 7:00. Veľmi sa mi od únavy nechcelo. Telo si pýtalo stále spať. Ale... premohla som sa a to, čo som videla, mi naozaj stálo za to. Kopec detí, mladých aj rodičov. Pozerajú na nás a každý nám chce podať ruku a pozdraviť sa. Pri vstupnej pesničke tancovali, mali oblečené pestré sukne a šatky cez ramená. A vôbec počas celej omše sa spievalo a tlieskalo. Je to krásne počuť prevahu mužských hlasov a viachlasov rôznych piesní.
Boli doprevádzaní slabým synťákom a elektrickou gitarou, ktorá robila džemovacie vsuvky. Najviac ma z hudobnej zložky očaril ich perkusionistický nástroj. Bolo to nejakou nitkou zošité rákosie. Medzi jednotlivými steblami a vo vnútri boli drobné kamienky. Vydávalo to krásny príjemný šušťavo africký zvuk :) ktorý spolu s džembe …

Celá omša bola v svahilštine, ale občas sa vyskytla aj nejaká veta po anglicky :)

Bol to skrátka zážitok, ktorý sa nedá opísať. To treba zažiť :)

Po raňajkách sme sa vydali do miestneho obchodu. Skoro mi oči vypadli, aké veci sa v Nairobi dajú kúpiť. Snáď asi všetko, ako v našom obchode drogérie, či potravín. Ešte aj značky majú tie isté. Je to zvláštne, ako je Nairobi a vôbec Afrika nevyrovnaný kontinent. Prídete do obchodu, kde je všetko (samozrejme ochranky a stráže so samopalmi sú všade, aj pri bohatších domoch = takých, aké máme bežne na Slovensku). Je tu vysoká kriminalita a veľmi veľké

nebezpečenstvo na prechádzky osamote, alebo večer. Trošku som odbočila. Ale... keď výjdete na ulicu z obchodného centra, zistíte, že to nie je také európske, ako ste sa obchodom nechali uniesť. Bolo to predsa len obchodné centrum. Ulice sú rozbité, zaprášené, väčšinou sú asfaltové. Hlina je tu oranžová.

   Okolo ciest postávajú ľudia, aby si privyrobili nejakým predajom vlastne dopestovaných alebo vyrobených vecí, prípadne stoja pri ceste, lebo čakajú na matatu. Matatu je miestny „autobus“. Funguje na systéme, že sa postavíte ku ceste, poviete kam idete, zaplatíte mu, koľko vám povie a on vás vyhodí, kde treba. Sú to mikrobusy, ktoré by u nás stáli na šrotovisku. Rachotí to, prehrdzavené, špinavé... ale gúľa sa to :) Dnes sme sa dvoma viezli, keď sme išli do obchodu a do jedného parku, kde sme išli pozrieť slony :) A tiež bolo fascinujúce vidieť ich na vlastné oči, aj keď to neboli tie veľké divé, ktoré sú v skutočnosti nebezpečné.

   Je zaujímavé, prišli sme tu a stretli sme rovno aj dvoch slovákov. Jeden z nich – Fero Baláž práve dnes odlieta domov. A Monika bola ako dobrovoľníčka s Renátkou predošlý čas v Tonj, teraz pracuje v Nairobi v logistike pre Južný Sudán. Bolo zaujímavé ísť autom so Slovenkou, ktorá sa rozhodla, že tu v Afrike chce pracovať.

   Po obede sme sa stretli s Ferom. Bol aj na Haiti, a kade-tade. Všetko možné si už odžil a rozprával nám príbehy :) 

  Zajtra ráno vyrážame na letisko, o 8.00 nám letí lietadlo do Južného Sudánu. Do tých podmienok, o ktorých sme počuli len menej príjemné historky, alebo príbehy so šťastným a zmysluplným obsahom :) Táto Keňa je naozaj len prechodom a aklimatizáciou (psychickou nie teplotnou). Som zvedavá, aké to bude v Tonj. Tam sú ešte čiernejší, chudší a vysokánski ľudkovia :)