Klavír...

04.09. 2012
6. deň v Tonj

         Práve dnes som otvorila hodiny klavíra. Nahlásilo sa mi veľa žiakov, musím to usporiadať tak, aby mohli pokračovať hlavne tí, ktorých začala učiť Monika - dobrovoľníčka predo mnou. Ale chcem dať šancu aj tým, ktorí chcú chodiť, nech sa učia. Ak ich to nebude baviť, nemusia chodiť, ale nech aspoň skúsia, ak majú chuť. Hodiny budem mať každý deň a tak to vidím, že poniektorých nechám aj na sobotu, lebo inak sa to nedá zrealizovať.
Máme dva klavíre v jednej miestnosti a ak dám len 2 žiakov naraz, už aj to je poriadna drina. Učiť dvoch naraz odlišné veci, pritom hrajú cez seba. Ale keby boli už traja, je to na zbláznenie. Už aj tak je. No... vitajte v Afrike :D Takto si to stále ospravedlním. Takže moji prví žiaci prišli včera štyria naraz. To bolo chaosu. Ale zvládli sme to. Musíme však dbať na dodržanie harmonogramu, každému je určený čas a deň v týždni. Ak to nedodržia, ich problém. Nepohneme sa. Toto bolo len také otváracie. Preverila som ich schopnosti, poznačila som si ich úroveň a zahrali sme si pár hier. Sú to veselé decká. Naozaj im stačí málo. Vymyslíte, alebo spravíte nejakú hlúposť a oni sa smejú :) Krásny pocit vidieť ich šťastných. 

       A keď spolu prechádzame ulicami, mám pocit, akoby im iní závideli. A keď kráčam sama, alebo s niektorým z mojich bodyguardov z boardingu, počujem ako hocikto kričí: "Mary, Mary" Takto ma tu volajú. Teším sa, keď ich vidím smiať sa. Utrpenia majú dosť.
        Dopoludnia budem učiť v škole, popoludní zase klavír a to som chcela mať s nimi ešte nejaké hrové aktivity, ale časovo to bude asi nezrealizovateľné. Uvidím, koľko sily mi ešte ostane pre seba. Keď sa dá, tak si aspoň s chlapcami z boardingu zahráme volejbal. Pohyb predsa potrebujeme a s nimi to je riadna sranda. Sme spolu,  smejeme sa, rozprávame, hráme...
        Každé ráno po raňajkách ešte pomáham španielskemu pátrovi s maľovaním tematických veľkých obrazov. Našťastie mu stačí jednoduché prevedenie, takže moje výtvarné schopnosti postačujú jeho požiadavkám. Je veľmi rád a moje "umenie" sa mu páči. Tí, ktorí ma poznajú, poznajú aj moje umenie :D
        Pomedzi to sa snažím zlepšovať si angličtinu. Buď čítam knihu v angličtine alebo sa snažím len tak so slovníkom nahádzať viac slovíčok do hlavy. Aj keď... ja so svoju anglinou nie som spokojná, všetci ma uisťujú, že to je OK, že mi rozumejú. Teší ma to.
         A hurááá... dnes som prvýkrát videla hviezdnatú oblohu :) Stále je zamračené. Cez deň síce niekedy slnko vykukne, niekedy nie, ale v noci je zamračené stále a sú búrky, takže hviezdy nie je šanca vidieť. Až dnes bola jasná obloha. Prenádherná. Nepoznám ani jedno súhvezdie tejto pologule. Škoda - mala som si to doma pozrieť, aby som vedela, čo je čo.  Nevadí. Na kráse to neuberá. Je to nádherné vidieť hviezdnatú oblohu a počuť cvrčky a cítiť teplo leta. A tento krásny táborový zvuk a pocit môžem zažívať každú noc. Jediná nevýhoda je tá, že nemôžem ostať dlho sedieť vonku. Komáre sú veľmi agresívne od cca 18:00 do 01:00. Vedia poriadne vyrušovať. Najradšej mám ranné hodiny a ranné teploty. Je tak akurát pre nás európanov a komáre už nelietajú v takom množstve. Tak či tak sme doštípané stále, len sa stále modlím, aby ten a ten kusanec nebol od maláriou nakazeného komára. Potom sa už veľmi oteplí. A to ešte nie je obdobie sucha. Eeeej. to bude teplo. A napriek tomu, že tu tak je, je tu vysoká vlhkosť vzduchu. Všetko tu schne pomaly. Umyjem si večer vlasy a ráno ich mám stále vlhké. Na slnku by vyschli, ale toto slnko je vyčerpávajúce.
       Napriek všetkému tu je super. A ďakujem za ten dar Bohu, za ten dar, že som mohla prísť práve tu, práve medzi týchto ľudí. Zatiaľ sa tu cítim šťastná, potrebná a teší ma ich smiech a radosť. Verím, že celý môj rok na misii bude takou radosťou a darom. A ak aj niečo príde horšie, bude to škola života. No zatiaľ som len milo prekvapená, alebo teda nič ma neprekvapilo tak, aby som stratila slová, alebo bola znechutená. Asi sa moja psychika pripravila na všetko možné.
        Alebo predsa? Je tu jedna vec, ktorá mi robí vrásky. Ale verím, že Boh to vyrieši. Už piaty deň nemáme svoje pasy. Zobrali nám ich na polícii kvôli nejakým pečiatkam, ktoré tam chýbali a doteraz nám ich nevrátili. Pri tomto africkom systéme mám dosť obavy. No našťastie mám ešte vieru a verím, že čoskoro...