Les a drevo...

02.09. 2012

4. deň v Tonj

    Dnes sme boli prvýkrát v hlavnom kostole v Tonj (viac ich nemajú, ale sv. omše mávame v našej kaplnke). Nie je to hneď blízko, ale vôbec to nie je ďaleko. Pre miestnych to však ďaleko je. My sme zvyknutí z domu na riadne túry. Jeden chlapec sa ma opýtal, či nie som unavená po toľkom chodení. Chcelo sa mi smiať :) S našimi

chlapcami z tunajšieho „internátu“ (od našich iternátov to má na míle ďaleko) sa cítim bezpečne. Ak prechádzame po osade, viem, že s nimi je to OK. Miestni tak nedobiedzajú. Vzácni sú títo naši chalani. Sú gentlemani a myslím, že tak nenápadne na nás dávajú pozor. Ale keď som raz išla sama, vravela som si, že poslednýkrát. Každý na mňa zazeral, každý čosi chcel... Nebolo príjemné, keď ste nevedeli, kto chce čo chce.

    Bola som s nimi dnes na drevo v lese. Varia si na ohni a už sa im minulo, tak ma zavolali, či s nimi pôjdem. Samozrejme, že som súhlasila. Som zvedavá ako vyzerá juhosudánsky (ešte zelený) les. Nasadli sme dvaja do auta a všetci ostatní dozadu na korbu, aby sme vyrazili po našich hrkutajúcich cestách. Dozvedela som sa, že tu treba dávať veľký pozor, kde pôjdete na drevo. Ak náhodou prekročíte určité pomyselné územie, ste mŕtvi. Zastrelia vás bez toho, aby sa vôbec opýtali kto ste a prečo tu ste. V celom lese sú roztrúsení domáci alebo vojaci so zbraňami. Naši chlapci vedia, kde je bezpečné územie, aby sa nikomu nič nestalo. A keď mi vraveli, tam nechoď, nedá sa neposlúchnuť. Ak povedali, že tu môžem chodiť a zbierať koľko chcem, vedela som, že je to OK. Tiež drevo sme nebrali hocijaké. Chlapci to poctivo kontrolovali. Spočiatku museli usmerniť aj mňa. Nie je to ako na Slovensku. Musíte dávať pozor, aký hmyz je vo vnútri a skôr ako ho zdvihnete, zistiť, či vo vnútri medzi kôrou nie je škorpión. Vravela som im, že na Slovensku v lese aj spávam, sadnem do trávy... Chlapci boli prekvapení. Tu to nie je možné. Upozorňovali na hmyz, ktorý je nepríjemný. Les je tiež plný hyen. Kdesi hlboko vraj žijú aj levy a tigre, ale to ozaj hlboko. Do osád nevchádzajú, držia sa od ľudí poriadne ďaleko. Ak by ste zostali v lese (a nik by vás nezastrelil, alebo vás neznetvorila hyena, tak tam vydržíte možno tri dni. Po pár dňoch už aj levy zacítia jedlo. Bolo to však úžasné byť spolu s nimi na takto špeciálnom mieste. S nimi to bolo bezpečné. Oni vedia kam a ako. Boli prekvapení a veľmi šťastní, že som išla s nimi a že som im pomohla. Krásna jednoduchá radosť. Korbu sme naplnili drevom až kopcom. Takže ja som si sadla vedľa šoféra a všetci chlapci na horu dreva a na strechu auta. Typická africká jazda. A cestou som s Akešom rozprávala o zvykoch u nás a tu v Tonj. Už minimálne traja by chceli raz prísť

na Slovensko :) Mala som krásny výlet . A pôjdem zas. Cítim radosť a vďačnosť, nedá sa to slovami opísať. Pre každú maličkosť či samozrejmosť dostávame smiech, či úsmev... nádhera :)

     Aha... ešte mi napadlo. Nehovorte nahlas, že to je dedina, či osada. Aj keď to vyzerá ako diera v zatiaľ rozkvitnutej buši, je to mesto ;)