25.8. 2012
Príprava na odchod
Najviac vecí sa kazilo a nevychádzalo
posledných 48 hodín pred odletom. Všetko trvalo dlhšie ako predpokladaný čas a čo
sa mohlo pokaziť alebo stratiť, tak sa aj stalo. Po vypätom chystaní sa nám podarilo z domu
vyraziť.
Vyrazili sme v sobotu 25.8. 2012 o 16:07 na našu dlhú
cestu do BA, ktorá bola v porovnaní s ďalším cestovaním iba
čiastkou dlhočíznej cesty do Afriky.
Cesta pre mňa nebola veľmi veselá.
Aj keď mamka sa snažila odľahčiť atmosféru. V hlave mi prebehovalo nekonečné
množstvo myšlienok a spomienok, ktoré som sa snažila ukerovať na mieru pokoja založeného
na viere a žiť hlavne v prítomnosti. Vedela som, že aj moja rodina sa trápi a hlavne mamka, ktorá
sa to snažila zakryť. Rozmýšľala som, že lepšie a ľahšie by bolo lúčenie doma, sadnúť na
vlak a ísť. Tušila som, že chvíľa lúčenia na letisku bude
oveľa silnejšia a smutnejšia.
Pri prechode cez rôzne mestá som
spomínala na situácie prežité so svojimi najlepšími priateľmi. V každom meste som nechala
kúsok svojho života a ten mi zanechal spomienky. Pri prechode Žilinou som mala najviac
spomienok. Všetko mi bolo také srdcu blízke . Mala som túžbu to všetko žiť ešte raz. Myslela som
na svojich najlepších priateľov, ktorí v tom meste bývajú. Boh
mi však potvrdil krásu spomienok a vzťahov, ktoré mi dal. Pri
prechode Žilinou namaľoval na oblohu rozprávkovo nádherný západ
slnka. Taký, aký som ešte asi ani nevidela. A ak áno, tak to
muselo byť poriadne dávno. Neopísateľná oranžovo-žltá
lemovala oblaky a kreslila obrazy a pozadie neopísateľnej nádhery.
Cítila som pokoj, radosť, lásku, pocity, ktoré som mohla žiť
počas roka stráveného v tomto mestečku.
Vyčerpaní z cesty a z rôznych
vybavovačiek pred odchodom, aj počas neho sme prenocovali u saleziánov na Miletičovej.
Majka čakajúca na svoju misiu, ja a Majka s misiou v Tonj |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára