11.10. 2012
43.
deň v Tonj
Tak
veľmi som chcela, aby nikto nevedel, kedy mám narodeniny.
Samozrejme, na pasoch je uvedený dátum narodenia. My tri slovenské
dobrovoľníčky sme svoje dátumy vedeli. Raz však prišla štvrtá
dobrovoľníčka z Indie – Dania a aj ona chcela vedieť, kedy má
kto sviatok, pretože jej sviatok sa blížil (8.10.) Povedala som
jej, ale s podmienkou, nech si to nechá len pre seba. Opak bol
pravdou. Aj Renátka dopomohla k rozšíreniu tejto informácie. A
namiesto toho, aby som mala deň ako všetky ostatné, moje
narodeniny mali ešte väčší ohlas ako jej, či akýkoľvek iný
sviatok.
Už deň dopredu o tom rozprávali otcovia z Wau a Juby a
pekne to vyhlásili pred všetkými chlapcami. Aby však podporil to,
že nechcem, aby o tom každý vedel, začal týmto: „Chcete vedieť
tajomstvo? Ale je to naozaj veľké tajomstvo, tak to poviem veľmi
potichu.“ A povedal, že zajtra je veľký deň pre jednu osobu,
rozprával o tom, ako sa môžu za mňa modliť a ako všetci
potrebujeme cítiť, že tu máme seba navzájom. Bolo to veselé a
veľmi milé zároveň.
Na
druhý deň – čiže dnes, keď som mala sviatok, každý opakoval
všetko najlepšie. Keď som im v tichosti povedala, že to nemusia
hovoriť, ďakujem, hovorili to (samozrejme) ešte viac. Ale aspoň
to bol milé. Noon a Nicholas opravovali plot a Niko povedal, že sa
teší a všetci dnes chcú oslavovať moje narodeniny. V ich zmysle
to znamená byť šťastní s tebou, povedať niečo veselé,
prípadne zaspievať nejakú pieseň. Jednoduché a milé.
Čo
som však neočakávala s radosťou bola večera. Niečo ako hostina
s gratuláciami a upriamenou pozornosťou na moju osobu. Nemám to
rada. Viackrát som povedala, že kvôli mne nemusí byť viacero
jedál, nemusí byť koláč, nemusia mi hovoriť ošúchanú frázu
„Všetko najlepšie.“ Ale ľuďom sa to ťažko vysvetľuje, ak
majú zaužívané stereotypy, alebo zvyky. A zvlášť tu. Mám
pocit, že je tu nejaký sviatok a dôvod na želania každú chvíľu.
Títo ľudia radi oslavujú. A možno by som sa na to mohla pozrieť
z inej strany. Radšej nech sa tešia a smejú ako by mali byť
smutní a nehnevaní.
Aj
Majka sa na tom smiala, keď videla, aký jemný a milý odraz mali
moje narodeniny, ako milo, jemne, ale celý deň sa niesol v tomto
znení. Chlapci mi každú chvíľu spievali Happy birthsday. S
bratom Petrom som maľovala plot aj bránu. Začal tým, že najprv
napísal tieto dve slová piesne na bránu a pokračoval až keď mi
to ukázal. Milé nevšedné prekvapenie :) Otec z Wau podrypkával,
či mám narodeninové maľovanie brány :) Áno, mala som. Aj keď
to maľovanie bolo štýlom, akým by som to nerobila. No mala som
nad sebou „nadriadeného“, ktorý to takto chcel a hotovo. Nie
som profesionálny natierač, ale čo-to som už na Slovensku robila
a viem, ako sa to ne/má. Nevadí.
Nakoniec
to bolo celkom milý deň odhliadnuc od komunitných oficialít.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára